Poznáte plán 90-90-90?

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo v roku 2016 na následky ochorenia AIDS viac ako 1 milión ľudí. Hoci toto číslo kleslo od roku 2005 o takmer polovicu, AIDS stále patrí medzi svetovo najrozšírenejšie smrteľné ochorenia. Medzi odborníkmi panuje zhoda, že na úplné ukončenie epidémie AIDS bude potrebné množstvo politických a medicínskych stratégií, ktoré však všetky podliehajú jednej podmienke – dostupnej liečbe HIV.

V roku 2013 vytvorila Organizácia spojených národov program koordinovaných aktivít a projektov, ktoré majú medzi rokmi 2015 a 2020 zabezpečiť dramatický posun v efektivite a dostupnosti liečby HIV. Rokovania na globálnych i lokálnych úrovniach dali priestor vzniku tzv. Programu 90-90-90, ktorého ciele sú, ako už jeho názov napovedá:

90

Do roku 2020 zabezpečiť, aby minimálne 90% ľudí žijúcich s vírusom HIV o svojej diagnóze vedeli

90

Do roku 2020 zabezpečiť, aby minimálne 90% ľudí žijúcich s vírusom HIV dostávali dlhodobú antiretrovirálnu liečbu

90

Do roku 2020 zabezpečiť, aby minimálne pri 90% ľudí dostávajúcich antiretrovirálnu liečbu bol HIV vírus potlačený a znefunkčnený

 

Priority HIV stratégií

Predpovedné modely ukazujú, že v prípade úspešného plnenia plánu do roku 2020, rok 2030 by mohol znamenať úplné ukončenie epidémie AIDS. Liečba potláčajúca vírus HIV je pravdepodobne najdôležitejšou zložkou boja proti AIDS, ale určite nie je jediná. Rovnaká snaha je potrebná aj na zlepšenie stratégií zameraných na prevenciu, akítvnejšie zabraňovanie prenosu vírusu z matky na dieťa, či podporu výskumu nových terapií.

Pre úspech boja proti AIDS je kľúčom kombinácia týchto snáh, no už teraz je zrejmé, že rôzne svetové regióny musia prioritizovať rôzne stratégie. Zatiaľ čo v rozvojových krajinách je najdôležitejšie zlepšovanie prístupu k liečbe a budovanie povedomia o ochorení, v krajinách západnej Európy je prioritou zlepšenie prevenčných stratégií, tvorba dlhodobo udržateľného prístupu k terapiám, zvýšenie počtu ľudí, ktorí poznajú svoj HIV status destigmatizácia pacientov.

Práve dve posledné priority sú predmetom záujmu občianskeho združenia Dom svetla Slovensko. Od roku 2012, kedy združenie vzniklo, obhajuje práva HIV+ pacientov a zvyšuje dostupnosť prevencie HIV/AIDS a ďalších sexuálne prenosných ochorení. Počas piatich rokov svojej existencie podporil, resp. koordinoval Dom Svetla množstvo projektov, akými boli napríklad zbierka Červená stužka, kampaň Lights Up, či prevádzkovanie Svetlej linky AIDS.

 

HIV Checkpoint Bratislava

Najnovším projektom Domu svetla je HIV Checkpoint, ktorý prináša možnosť bezplatného anonymného testovania na prítomnosť HIV. Testy sú určené pre širokú verejnosť, no zamerané sú najmä na populačné skupiny v zvýšenom riziku infekcie.

Testovanie je bezplatné, anonymné a bez asistencie poisťovne. Podľa predsedu OZ, Miloša Štefančíka, je práve tento spôsob pre klientov najprijateľnejší. „Trend niekoľkých desaťročí v Europskom priestore vrátane krajín Balkánu je snaha sprostredkovať testovanie na HIV cestou neziskového sektoru. Vlády si už dávno uvedomili, že cestou štátnych organizácii nevedia osloviť komunity, ktoré sú vo vyššom riziku nákazy HIV,“ hovorí Štefančík. Práve dobrovoľné testovanie sa najvyšším percentom podieľa na odhalení nových prípadov infekcie.

 

Jedine včasná a účinná liečba dokáže udržať dlhodobú kvalitu života. Jediným spoľahlivým nástrojom ako zistiť svoj HIV status je test.

Miloš Štefančík, predseda OZ Dom Svetla

 

Od spustenia projektu Checkpointu v novembri do konca roka bolo otestovaných 155 klientov - z toho bolo 119 mužov a 36 žien. Testovanie prebieha podľa pravidiel Svetovej zdravotníckej organizácie, pričom tím checkpointu tvorí pred-testový poradca, po-testový poradca a zdravotník. Test sa robí z kvapky kapilárnej krvi, detekuje prítomnosť protilátok HIV-1 a HIV-2, a výsledok je známy do dvoch minút. „Užívateľsky prívetivé ordinačné hodiny, výsledok na počkanie a individuálne poradenstvo vytvárajú komfortné podmienky pre zistenie HIV statusu,“ dodáva Štefančík.

Checkpoint sa nachádza v zdravotníckom centre na Babuškovej ulici 2, číslo dverí 8, v Bratislave, a odborní asistenti vám sú k dispozícii každý piatok od 16.00 do 19.00.

 

HIV a Slovensko

Napriek tomu, že vo svete je trend klesajúci, počet HIV infikovaných osôb v Slovenskej republike narastá. Dnes žije na celom svete s HIV až 36,7 milióna ľudí. Pozitívnou správou je, že počet nových infekcií sa ročne v Európskej únii znížil o 6%. Na Slovensku však od roku 2010 vzrástol o viac ako 60%.Od roku 1985 do júna 2017 bolo v našej krajine registrovaných spolu 934 prípadov infekcie vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti, čo predstavuje historicky najvyšší výskyt nových prípadov za posledné tri roky. Len v období roka 2017 bolo diagnostikovaných a epidemiologicky vyšetrených 36 nových prípadov HIV infekcie.

MUDr. Azzaden Shunnar z Centra pre liečbu HIV/AIDS v Bratislave tento trend pripisuje aj neznalosti: „Mnoho ľudí sa o túto tému nezaujíma a nepozná svoj HIV status, nie sú informovaní o možnostiach diagnostiky a liečby a tým pádom sú stále ohniskom nákazy.“ Kľúčovým je dodržiavanie účinného liečebného režimu – riziko prenosu sa tak môže  znížiť až o 96%. Kombinovaná antiretrovírusová liečba odďaľuje nástup klinických príznakov ochorenia, znižuje vírusovú záťaž a prispieva k posilňovaniu imunitného systému človeka.

Tej však v mnohých prípadoch môžeme predísť preventívnymi opatreniami – predexpozičnou liečbou, používaním kondómov a testovaním. „Jedine včasná a účinná liečba dokáže udržať dlhodobú kvalitu života. Jediným spoľahlivým nástrojom ako zistiť svoj HIV status je test,“ dodal Miloš Štefančík.

 

Kľúčové slová

Späť na začiatok